Martin Smatana dokončuje starého Šarkana

Animátor Martin Smatana nechcel svoju dvojmesačnú rezidenciu v Sngg studio špeciálne promovať ani pozývať na premiéru. Pracuje na malej autorskej a osobnej veci a plánoval len na posledný víkend štúdio sprístupniť verejnosti, nechať v ňom rozostavané všetky kulisy. Bohužiaľ sa kvôli pandemickým opatreniam nedá ani to a tak jeho ateliér v Sngg studio navštívime s mobilom a nahliadneme tam online do dokončovania jeho starého Šarkana – filmu, na ktorom robili kedysi dávno ešte pred vysokou školou s kamarátmi a starým otcom. Pridajte sa v piatok 22. 1. o 17.00 na Facebook/NovaSynagoga.

“Rozhodol som sa, že dokončím film, na ktorom som začal robiť ešte pred desiatimi rokmi. Mal to byť predchodca Šarkana. S kamarátom Marekom Frankom som sa po strednej škole na celé jedno leto zavrel do podkrovia a učili sme sa animáciu s bábkami. Po nociach a bez peňazí sme pracovali tri mesiace, až sa nám podarilo urobiť sedemminútový film: príbeh chlapca a deda, ktorí si púšťajú šarkana. Chýbalo nám dokončiť už len kúsok, ale potom som začal študovať na VŠMU a mal som kopec inej roboty. Keď som sa neskôr k tomuto filmu vrátil a videl som, aká je animácia pochybná a roztrasená, nechal som ho tak a začal som písať Šarkana nanovo. Teraz som sa k nemu po desiatich rokoch vrátil. Vravel som si, že je korona, mám chvíľku času, chýba tam dorobiť len malý kúsok. Hoci je to starý rozbitý projekt, možno bude stáť za to ho dokončiť. Len to nie je jednoduché: musím nájsť dáta spred desiatich rokov, nalinkovať ich, z bábok mi zostali len hlavy a tie vyzerajú hrozne. Oblečenie mi omylom vyhodili upratovačky na VŠMU, takže ich musím ušiť nanovo. Väčšina scén je už rozbitá. Bude to fuška. Dokončiť ho chcem aj kvôli svojmu dedovi, ktorý do filmu vyrobil kulisy a rekvizity. Stále mi hovorí, že ten starý Šarkan bol lepší, krajší, autentickejší. Dedo bude mať v januári osemdesiat rokov, tak mu chcem dať hotový film k narodeninám.“  

(Martin Smatana)