Miriam Budzáková & Simone Lorenzo Benini: Sandpit

Poďme do pieskoviska! Piesok, materiál schopný vytvárať rozmanité tvary a zároveň ich mazať, sa v diele Sandpit stáva hmotou, z ktorej môže vzniknúť nekonečné množstvo príbehov a obrazov. Skrýva aj odhaľuje, pričom zanecháva viditeľné len stopy.

Simone a Miriam menia piesok na metaforu tela – nádoby nekonečných možností. Skúmajú pritom nejednoznačnosť našich spomienok, ktoré bývajú často nejasné a prelínajú sa s predstavivosťou, strachmi a túžbami. Telo sa stáva médiom, prostredníctvom ktorého spomienky ožívajú. Tieto spomienky sa však nevracajú jednoducho v pôvodnej podobe; premieňajú sa a vytvárajú túžby, libido, nové identity a alter egá, ktoré všetci nosíme v sebe, no len zriedka ich prejavujeme.

Piesok sa stáva symbolickým nástrojom tejto premeny. Spomienky sa menia na nové možnosti bytia, spájajú minulosť so súčasnosťou, nadobúdajú rozličné nejednoznačné podoby, čerpajú z podvedomia a umožňujú, aby na povrch vystúpili energie, emócie, obrazy a fantázie.