PUNCTUM CONNTRA PUNCTUM

Divadlo SkRAT: Punctum contra punctum

Punctum contra punctum [lat.] — Bod proti bodu.
Kompozičná technika využívaná vo viachlasnej hudbe, spájajúca na harmonickom základe dva alebo
viaceré samostatné, súčasne znejúce hlasy do jedného hudobného celku. Samostatnosť hlasov
spočíva v ich melodickej výraznosti a rytmickej rozdielnosti. 

„Inscenácia komponovaná na princípe kontrapunktu, kde sa stavia bod proti bodu, nota proti note.
Práve vo chvíľach maximálnej hudobnosti, vo viachlasom súbehu scén, kde sa body nielen dopĺňajú,
ale až zrážajú, sa pre mňa mení na totálne divadlo. Mnohé scény, ktoré človek zažije v realite, sú
takouto totálnou hudbou. Vieme len, že sa niekto usiluje niekomu niečo povedať. Je v tom napätie
paradoxu: chcem tieto simultánne scény usledovať, porozumieť im, ale nedokážem. A vlastne –
kladiem si otázku spolu s tvorcami –, načo je nám reč ako dorozumievací prostriedok, keď sa aj tak
nevieme dohodnúť na základných veciach, či už osobných, spoločenských alebo celosvetových?
Kontrapunktický divadelný experiment kladie na diváka vyššie nároky, ale zároveň ho oslovuje i
zabáva. A oslobodzuje.“ Píše divadelný kritik Juraj Šebesta.

Účinkujú: Ľubo Burgr, Milan Chalmovský, Jozef Belica, Natália Okolicsányiová, Zdena Kvaskova, Barbora Repková, (spoluautorka textu Bergman a Fragmenty duše: Lucia Fričová), psík Rex

Réžia: Rasťo Ballek, 

Hudba: Jozef Sixta, Zdena Kvaskova, Ľubo Burgr