Skupinová terapia

Je divadlo terapiou, alebo terapia divadlom?

Milan: Možno som vám chcel povedať, že nie som dobrý človek. Že my nie sme dobrí ľudia. Divadlo je nebezpečná vec. Možno by bolo najlepšie, keby ste odišli.

Mišo: Nikto nie je dobrý, ani zlý.

Milan: Myslíte?

Inscenácia v kontexte divadla SkRAT sa javí ako vybočenie z im vlastného spôsobu práce. Metóda autorskej kolektívnej tvorby je nahradená dramatickým textom, ktorý napísal tentokrát na mieru Peter Lomnický. Rozpráva príbeh divadelného súboru, ktorý je v procese skúšania hry Ivanov. Počas skúšok dochádza ku konfliktom a vnútornému rozkladu kolektívu, ústiaceho do skupinovej terapie pod vedením odborníka.

Motív dysfunkčnej osobnosti neschopnej vytvoriť si úprimný partnerský či priateľský vzťah je optikou, cez ktorú možno interpretovať nielen samotného Ivanova, ale aj vzťahy medzi členmi fiktívneho súboru. V hre sa prepletajú konkrétne výstupy a repliky z Ivanova s výstupmi, ktoré spracúvajú, rozvádzajú a parodujú všeobecné témy z ruskej klasiky; všetko napokon podvratne komentujú dialógy iskriace neodolateľnou zmesou intelektuálnej prefíkanosti a rozčuľujúcej zadubenosti, ktoré sú tomuto zoskupeniu vlastné.