Kiosk_Festival miestotvorného divadla a tanca

Keď netreba divadlo, aby miesto hralo

Na svete je toľko krásnych miest a my sa zatvárame do čiernych sál, zatemňujeme okná a hovoríme tomu divadlo. Naviac sme okolo týchto čiernych stien vystavali množstvo pravidiel a obmedzení, aby sme si ich nezmýlili so skutočnosťou. Aké by to bolo, keby sme sa radšej vybrali spoločne von nehrať divadlo?

Miesta môžu byť pekné, škaredé, vyprázdnené, preplnené, zabudnuté – proste nenájdete dve rovnané miesta. Naviac sú živé a menia sa v čase, takže nenájdete rovnaké miesto ani v čase. My nepôjdeme na tie pekné, nebudeme zažívať najkrajšie západy, či východy slnka na horách, pri rieke. Pôjdeme za skutočnými miestami. Na Kiosku sme počas uplynulých rokov skúmali rôzne miesta – od vrcholov hôr, benzínových staníc, plavární, pohostinstiev, až po nedostavané diaľnice. A vždy sme mali potrebu, aby v nich niekto niečo konal. A teraz vás pozývame ponoriť sa do konkrétnych, nami a umelcami vytypovaných miest. Ale neznamená to, že v nich musíme vytvárať divadlo. Môžeme len hľadať scénu bez činnosti alebo naopak, hrať bez scény.

Téma bola vyberaná nie ako reakcia na súčasné trendy v divadle (performatívne umenia opúšťajú sály a čerpajú z genia loci miest už dlho). Je to reakcia na nízkorozpočtovú situáciu celej (nielen) nezávislej kultúrnej scény na Slovensku. Kiosk je špecifický tím, že sa tak nebúri voči podmienkam, on sa z nich snaží vyťažiť výhodu pre seba, alebo aspoň hľadať spôsoby ako v nich najlepšie žiť, tvoriť. Divadlo je vo všeobecnosti drahé umenie, preto jedna z mála vecí, ktoré môžu byť na divadle zadarmo, je vyjsť z divadla. Plánovali sme navštevovať zaujímavé domy, neprebádané industriálne scény, povraziska divadiel a hľadať v nich divadlo, ktoré nehrajú ľudia, ale predmety. No našťastie, aj napriek tomu, že nemáme peniaze, na to aby sme zaplatili to najdôležitejšie na umení – ľudí – dostali sme práve od nich veľkú podporu. Nakoniec nezostane skoro žiadne miesto nepoškvrnené umelcom. Do všetkých sa votká stopa tvorcu – niekedy radikálna, inokedy jemná. Je pravda, že miesta sú pekné, ale stále – ľudia sú krajší. A my tak vyslovujeme veľkú vďaku každému, kto hrá na kiosku, každý jeden performer, hosť, technik, režisér, scénograf, producent, dramaturg, ktorý sa ponúkol, že príde a každý koho sme oslovili nám vyšiel v ústrety. Ďakujeme – síce to bude low-cost model, ale na kvalite a množstve programu to dúfame nepocítite.