MA-MUTTER. Skladanie mamutieho príbehu – výstava Martina Špirca (22. 3. – 2. 6. 2024)

"Martin Špirec veľmi rýchlo dostane diváctvo do sveta nových súvislostí. Témy, ktoré ho už niekoľko rokov až prenasledujú, sú pravek a evolúcia človeka. Nosí ich roky v hlave aj v celom tele, stáva sa nimi a neustále ich otvára. Jedno z jeho najznámejších diel je The Missing Link. Toto dielo upozorňuje na nevedecký termín, ktorým sa označuje prechodné štádium vo vývoji ľudského druhu. Napriek našej poslednej diskusii, kedy hovoril, že tieto témy potrebuje uzavrieť a ukončiť, mám pocit, že to tak celkom nie je len o jeho rozhodnutí, ale na tejto výstave sa o to pokúsi. 

Témy, ktoré spracovávame, si niekedy nájdu totiž nás, nie my ich. U Martina odhadujem tieto dve témy na celoživotné skúmanie, ktoré bude napriek jeho snahe o ich ukončenie ďalej striedavo eskalovať a hibernovať a písať svoj „novoveký“ príbeh. 

Jeho video Kompozícia s mamutom 1. a 2. (2012), ktoré sa odohráva v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave, som videla prvýkrát pred viac ako 10 rokmi, ale mám ho dodnes v pamäti. Martin je najprv zabalený aj s mamutom do igelitu, akoby mumifikovaný, zalarvený, znehybnený v čase, chránený pred prachom ako exponát v múzeu, a potom naopak v okolí mamuta nahý vysáva koberec. Je to pomerne absurdná scéna. V duchu si predstavujem, ako mamuta opatrne aj oprašuje a na toto všetko sa díva unavený nočný vrátnik alebo vrátnička cez bezpečnostnú kameru, resp. nedíva, lebo práve v tom momente sleduje iné kamery alebo na chvíľu zaspí. Spomenula som si vzápätí, že na tohto istého mamuta - resp. mamuticu „Žofku“, mám ešte aj iné spomienky. Robil ho v roku 2006 spolu so svojim otcom produktový dizajnér Peter Klaudíny z neďalekého Martina a ukazoval mi na mobile jeho fotografie, ako stojí na lúke v Jasenskej doline. Mamutica (MA-MUTTER) sa teda vracia trochu aj „domov“.

Martin experimentuje s materiálmi a kombinuje médiá. Začal sa zaoberať technikou skladania origami a v kombinácii s pretrvávajúcou fascináciou pravekom, dospel najprv k potrebe realizácie malého papierového ľahučkého mamuta a následne k jeho textilnej zväčšenine – resp. reálnej veľkosti. Vytvoril si na to autorskú techniku, v rámci ktorej na plátno (pôvodne určené na maľbu) nanáša vosk a ten potom zažehľuje, čím mení jeho pevnosť, vďaka čomu plátno samo udrží sklady a je schopné vytvárať jednak osobitú abstraktnú maľbu a zároveň 3D objekty. Popritom vzniká aj špecifická vôňa. Martin vytvorené origami mamutov potom inštaluje a fotí v odlišných prostrediach. Nachádzame ich v knihe, pod pazuchou, ležiace na zemi pred garážou. Posledný motív má v sebe nesmiernu krehkosť, mamut tu pôsobí na prvý pohľad ako veľká a zvláštne pokrčená autoplachta. Keď sa však pozrieme bližšie, vidíme tenkú a bezbrannú schránku tohto majestátneho tvora, akoby telo aj duša unikli a zostal len jeho symbol. 

Ďalším opakujúci sa motívom v jeho dielach je už spomínaná jaskyňa. Uvažuje, kde všade sa nachádza. Od pravekej klasickej kamennej jaskyne ukrytej niekde v horách alebo pod zemou až po garáž či kufor jeho auta Subaru. Aktuálne si Martin Špirec stavia dom, ktorý taktiež môžeme považovať za sugestívne dielo či novodobú jaskyňu. Skladá ho ako veľké origami, z plochých častí a platní, z 2D postupne rastie 3D. Aj Novú Synagógu počas svojej výstavy „premení“ na jaskyňu, v ktorej „zaparkuje“ ďalšia jaskyňa a vyrastie mamut. "

autorka textu a kurátorka: Zuzana Janečková

Martin Špirec je vizuálny umelec, pedagóg a neúnavný výskumník. Narodil sa v Čadci, odkiaľ pramení prezývka Kysučan, čo ako sám hovorí, je v slovenskom kontexte niečo ako kosodrevina v hierarchii lesnej spoločnosti. Vyštudoval a následne pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave ako asistent a vedúci ateliéru +- XXI v dvojici s Rastislavom Podhorským. Veľa pozoruje, chodí a skúša doslova na vlastnej koži. Všíma si detaily, osobitosti, premýšľa, čo všetko sa mu vrylo do pamäti, aké mechanizmy naňho pôsobia v sociálnych vzťahoch, v technológiách, v krajine a aký vplyv to má na diela, ktoré potom vytvára. Študoval síce maľbu, ale vždy v nej boli presahy do iných médií ako socha, objekt, performance, video či fotografia. Výsledkom sú vzrušujúce prekvapenia, ktoré sa nijak nevyhýbajú omylom a ukazujú ďalšie nečakané súvislosti. Tento nielen umelecký výskum často konzultuje aj s odborníkmi v daných špecifických oblastiach (napr. s archeológmi či paleontológmi). 

Na výstavu platí naša celoročná výstavná permanentka.