Večer s Artforom: Miro Kocúr
S teológom M. Kocúrom, ktorý v r. 2003 odišiel z kňazskej služby, budeme hovoriť o jeho eseji Keď na
Prešov
Spoznajte sever Škandinávie z iného uhla? Zabudnite na fjordy či polárnu žiaru, pátrajte po príbehoch ľudí a po jazvách, ktoré v krajine zanechali dejiny. Švédska spisovateľka a reportérka Elin Anna Labba skúma osudy severných Sámov, ktorým do cesty vstúpili nové hranice, a narušili ich prirodzené migračné koridory. Spôsob ich života sa pre moderné štáty stal prežitkom. A keďže nomádi sú podľa definície ľudia, ktorí putujú z miesta na miesto, úrady si mysleli, že ich môžu jednoducho presunúť. Kniha Páni nás sem presídlili, ktorú vydalo vydavateľstvo Absynt, je nezvyčajne poetickou reportážou o bolestivých osudoch severnej Európy.
Nehodili sa do modernej doby, ktorá prichádzala. Nehodili sa do sveta, ktorý rozdelili nové hranice. Pred viac ako sto rokmi sa Nórsko osamostatnilo a Sámovia, pôvodní obyvatelia ďalekého európskeho severu, ktorí sa po stáročia voľne pohybovali so svojimi sobmi medzi letnými a zimnými pastvinami, sa zrazu stali tŕňom v oku. Boli považovaní za cudzí prvok, prežitok, a navyše – nórski poľnohospodári potrebovali pôdu. Preto v roku 1919 Švédsko a Nórsko uzavreli dohodu o obmedzení migrácie zvierat a ľudí medzi oboma krajinami.
Takto vyzerá pozadie jednej z temnejších kapitol moderných severských dejín. S cieľom vykoreniť kočovné zvyky Sámov nariadili švédske úrady v rámci „dislokácie“ premiestnenie chovateľov sobov z ďalekého severu do južnejších oblastí. Bol to brutálny zásah do životov kočovných Sámov. Ak je totiž niekto nomádom, neznamená to, že nemá domov a môže žiť kdekoľvek ho postavíte. Nomád skrátka len putuje medzi svojimi domovmi.
Kniha Páni nás sem presídlili zobrazuje dramatické a tragické udalosti späté s presídľovaním Sámov: stratu sobov, ktoré naďalej inštinktívne putovali na sever, odchod sámských detí k príbuzným, rozpad celých rodín i systematickú rasovú diskrimináciu. Elin Anna Labba zozbierala spomienky, fotografie, listy i úryvky z tradičných piesní – jojkov, aby skúsila vyrozprávať hlboký a osobný príbeh ľudí, ktorí prišli o všetko, no napriek tomu neprestali veriť, že raz znovu uvidia svoj domov.
Kniha Páni nás sem presídlili vychádza v preklade Adriany Gondárovej a v Žiline ju osobne uvedie jej autorka Elin Anna Labba, sámska novinárka a spisovateľka z oblasti Sápmi vo Švédsku. V minulosti pôsobila ako redaktorka viacerých sámskych časopisov a pracovala pre Centrum pôvodných sámskych autorov, ktorého poslaním je posilňovať a zviditeľňovať sámsku literatúru. Za dokumentárnu knihu Páni nás sem presídlili (2026), získala viacero ocenení. Táto kniha je kombináciou historickej reportáže, spomienok a lyrického rozprávania. Autorka sa v nej vracia do stratenej vlasti svojich predkov, aby rozprávala o násilnom vysídlení Sámov na začiatku 20. storočia. Prostredníctvom príbehov, fotografií, listov a textov joikov vytvára mnohohlas, ktorý odzrkadľuje vysídľovanie iných domorodých národov po celom svete, pričom zachytáva jedinečnú skúsenosť severných Sámov. V roku 2024 debutovala vydala román Dom utopeného. Je to silný, mrazivým portrét matky a dcéry, ktoré žijú pri jazere, kde sa spoločnosť rozhodla vybudovať priehradu s cieľom zvýšiť výrobu elektrickej energie. Román vychádza zo skutočných príbehov národa Sámi, ktoré Labba zbierala vo svojej rodnej krajine.
Vstup je (dobro)voľný. Reportáže a príbehy hľadajte na https://www.absynt.sk - viete, že toto vydavateľstvo má svoju kanceláriu u nás v Novej synagóge?
S teológom M. Kocúrom, ktorý v r. 2003 odišiel z kňazskej služby, budeme hovoriť o jeho eseji Keď na
Komunitná debata je pravidelný diskusný formát kde budeme spovedať ľudí, ktorí sú súčasťou aktívnych
Dobre bude je koncept večernej talkshow so známym slovenským moderátorom Rasťom Ilievom. Vždy r
Na konci októbra nás čakajú komunálne voľby a my sme si pre vás pripravili sériu diskusií s kandidát