Večer s Artforom: Miro Kocúr
S teológom M. Kocúrom, ktorý v r. 2003 odišiel z kňazskej služby, budeme hovoriť o jeho eseji Keď na
Prešov
V úvode novembra navštívi našu Čitáreň prozaička Jana Cigániková, ktorej meno je doteraz známe skôr ľuďom z okruhu literárnych súťaží, na ktorých získala početné ocenenia. Počas besedy predstaví svoju debutovú knihu s názvom Bernardína a iné ženy, ktorá vyšla vo vydavateľstve Aspekt.
V snehu našla kvapky krvi, vyzerali ako kvety, vôbec sa nebála. V sieťke sa varili kože a vnútornosti, všade to voňalo, zvyšky z čriev zostali v záhrade. Chlapi mali vypité, motali sa im jazyky aj ruky. Z mäsa jej už bolo zle, ale ponúkli jej ešte nejaké varené. Na srdci boli najhoršie tie dierky po cievach a žilách.
Len nech sa neporežú, povedala mama potichu a uškrnula sa. Z toho pochopila, že takto to má byť, že keď sa zabíja, bude sa piť, že sa za to netreba hnevať. (úryvok z knihy Bernardína a iné ženy)
Jana Cigániková vo svojom debute neľútostne, a predsa magicky načiera až na dno zdanlivo všedných príbehov o ženách, o rôznych podobách materstva, o rodinách, mladosti a starobe či o medzigeneračných vzťahoch.
„Príkrosť vyobrazenia sa tu spája s imaginatívnosťou, realistickosť s ireálnom. Detabuizované uvažovanie a prežívanie postáv nás nepriamo vystavuje skúške sebareflexie. Prijať akýkoľvek štandardizovaný koncept normálnosti znamená neprejaviť si otvorene to, na čo v skrytosti človek myslí, no neraz sa to hanbí priznať i sám pred sebou. Autorkino písanie je v tomto oslobodené, no jej postavy nie, pretože ich pocity a myšlienky ostávajú pred druhými utajené...“ Lenka Šafranová, literárna kritička
„Cez zážitky postáv, ktoré sú také osobné, až máme pri čítaní pocit, že by sa patrilo odvrátiť zrak, sa autorka dotýka spoločnej ženskej skúsenosti. Jej metafora tne do živého a zažiera sa pod kožu.“ Nicol Hochholczerová, spisovateľka
Jana Cigániková pochádza zo stredného Slovenska, z obce Cinobaňa, momentálne žije s manželom a dvomi deťmi v Slovenskom Grobe. Absolvovala štúdium slovenčiny a nemčiny na Fakulte humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pracuje v administratíve, aktuálne má rodičovské voľno. Vydaniu knižného debutu predchádzalo dlhoročné písanie a takmer desaťročné skúsenosti s rôznymi literárnymi súťažami. Získala v nich početné ocenenia a podporu pre svoju tvorbu zo strany odbornej poroty. K najvýznamnejším patria Literárny Zvolen, Petržalské súzvuky Ferka Urbánka, Gorazdov literárny Prešov, Poetická Ľubovňa. Viacero próz uverejnila v súťažných zborníkoch, ako aj v časopisoch AspektIN, Glosolália a Dotyky. Zatiaľ posledná súťaž Literárny Zvolen 2024 jej ako odmenu za prvé miesto priniesla mentoring profesorky slovenskej literatúry, literárnej kritičky Marty Součkovej, ktorá sa podieľala na redakčnej práci na knihe. Ilustrácie k prózam pripravila Júlia Stieranková (1985), oduševnená výtvarníčka a dlhoročná priateľka autorky.
V úvode novembra navštívi našu Čitáreň prozaička Jana Cigániková, ktorej meno je doteraz známe skôr ľuďom z okruhu literárnych súťaží, na ktorých získala početné ocenenia. Počas besedy predstaví svoju debutovú knihu s názvom Bernardína a iné ženy, ktorá vyšla vo vydavateľstve Aspekt.
V snehu našla kvapky krvi, vyzerali ako kvety, vôbec sa nebála. V sieťke sa varili kože a vnútornosti, všade to voňalo, zvyšky z čriev zostali v záhrade. Chlapi mali vypité, motali sa im jazyky aj ruky. Z mäsa jej už bolo zle, ale ponúkli jej ešte nejaké varené. Na srdci boli najhoršie tie dierky po cievach a žilách.
Len nech sa neporežú, povedala mama potichu a uškrnula sa. Z toho pochopila, že takto to má byť, že keď sa zabíja, bude sa piť, že sa za to netreba hnevať. (úryvok z knihy Bernardína a iné ženy)
Jana Cigániková vo svojom debute neľútostne, a predsa magicky načiera až na dno zdanlivo všedných príbehov o ženách, o rôznych podobách materstva, o rodinách, mladosti a starobe či o medzigeneračných vzťahoch.
„Príkrosť vyobrazenia sa tu spája s imaginatívnosťou, realistickosť s ireálnom. Detabuizované uvažovanie a prežívanie postáv nás nepriamo vystavuje skúške sebareflexie. Prijať akýkoľvek štandardizovaný koncept normálnosti znamená neprejaviť si otvorene to, na čo v skrytosti človek myslí, no neraz sa to hanbí priznať i sám pred sebou. Autorkino písanie je v tomto oslobodené, no jej postavy nie, pretože ich pocity a myšlienky ostávajú pred druhými utajené...“ Lenka Šafranová, literárna kritička
„Cez zážitky postáv, ktoré sú také osobné, až máme pri čítaní pocit, že by sa patrilo odvrátiť zrak, sa autorka dotýka spoločnej ženskej skúsenosti. Jej metafora tne do živého a zažiera sa pod kožu.“ Nicol Hochholczerová, spisovateľka
Jana Cigániková pochádza zo stredného Slovenska, z obce Cinobaňa, momentálne žije s manželom a dvomi deťmi v Slovenskom Grobe. Absolvovala štúdium slovenčiny a nemčiny na Fakulte humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pracuje v administratíve, aktuálne má rodičovské voľno. Vydaniu knižného debutu predchádzalo dlhoročné písanie a takmer desaťročné skúsenosti s rôznymi literárnymi súťažami. Získala v nich početné ocenenia a podporu pre svoju tvorbu zo strany odbornej poroty. K najvýznamnejším patria Literárny Zvolen, Petržalské súzvuky Ferka Urbánka, Gorazdov literárny Prešov, Poetická Ľubovňa. Viacero próz uverejnila v súťažných zborníkoch, ako aj v časopisoch AspektIN, Glosolália a Dotyky. Zatiaľ posledná súťaž Literárny Zvolen 2024 jej ako odmenu za prvé miesto priniesla mentoring profesorky slovenskej literatúry, literárnej kritičky Marty Součkovej, ktorá sa podieľala na redakčnej práci na knihe. Ilustrácie k prózam pripravila Júlia Stieranková (1985), oduševnená výtvarníčka a dlhoročná priateľka autorky.
S teológom M. Kocúrom, ktorý v r. 2003 odišiel z kňazskej služby, budeme hovoriť o jeho eseji Keď na
Komunitná debata je pravidelný diskusný formát kde budeme spovedať ľudí, ktorí sú súčasťou aktívnych
Na konci októbra nás čakajú komunálne voľby a my sme si pre vás pripravili sériu diskusií s kandidát
Kreutzerova sonáta a Čia vina? Dve novely, dve perspektívy, jeden príbeh. Od kontroverzného príbehu