Beseda s Lacom Keratom

Vydavateľ Koloman Kertész Bagala sa špecializuje na súčasnú slovenskú literatúru a do Čitárne pravidelne pozýva osobnosti, ktorých tvorba vyšla aj v jeho vydavateľstve.

Na ďalšiu besedu pricestuje spolu s významným slovenským autorom, hercom a režisérom Lacom Keratom, ktorý bol aj jedným zo zakladateľov Divadla Stoka. V Čitárni spoločne predstavia jeho novú knihu s názvom Poviedky z Pakistanu.

Život v Československu v sedemdesiatych rokoch minulého storočia bol v príkrom rozpore s osobnou skúsenosťou v exotickej cudzine. Dospievajúci chlapec nadobro stráca úžas z nepoznaného návratom domov, na fádne socialistické sídlisko. Našťastie, smútok za minulosťou sa mu časom nemení na bolestivú nostalgiu, ale číru sureálnu grotesku. Ľudia zo spomienok sa stávajú vlastnými karikatúrami — náhle prichádzajú o svoju hmotnosť, bez vysvetlenia sa menia na zvieratá, alebo sa nepochopiteľne vtelia do neživých vecí. Nie je zvláštne, ak komunikácia prebieha prostredníctvom listov bez adresáta, alebo sa zdravý úsudok stráca, či gravitácia má výpadok. Tragika ľudského údelu je proste komická. 

Príbehy trinástej knihy Laca Keratu sa odohrávajú v Pakistane, ako aj v iných krajinách sveta. Autorova skúsenosť s tvorbou absurdnej drámy je v poviedkovej knihe v kontraste s jemnou spomienkovou prózou. Jeho jazykový prejav ostáva tradične úsporný, stavaný na krátkych, úderných vetách a lakonických dialógoch.

„Kniha na tému malé Slovensko (Československo) verzus nový veľký svet (Západ, Amerika, Ázia) a malý človek vo veľkom svete. V poviedkach sa odráža, okrem iného, aj fiktívny príbeh, inšpirovaný ozajstným príbehom jednej rodiny. Rodina sa zhodou náhod dostala k tej možnosti, že žila nejaký čas v absolútne neznámom prostredí, v inom kultúrno-spoločenskom svete a predtým nikdy z tej celej rodiny nikto neprekročil hranice mentálne, ako aj kultúrne izolovaného štátu. Členovia rodiny, aj pre neznalosť jazykov, zažívajú rôzne príhody. Ale napokon majú snahu sa čo najskôr s jazykovou bariérou vyrovnať, ale najmä ju odstrániť. Ide o cestu z izolovanej socialistickej krajiny počas hlbokej studenej vojny, do otvoreného a vcelku neznámeho sveta.“ (Laco Kerata, zdroj: https://kapital-noviny.sk/kerata-poviedky-z-pakistanu/)

Laco Kerata — presný, stručný, smiešny. Narodil sa 1. januára 1961 v Novákoch. Je absolventom divadelnej réžie na VŠMU. Spolu s Blahom Uhlárom a Milošom Karáskom založili v roku 1991 Divadlo STOKA, v ktorom pôsobil do roku 2002, neskôr založil divadelné združenie Med. Napísal desiatky divadelných a rozhlasových hier, ktoré sa uvádzali v Českom a Slovenskom rozhlase, ako aj v mnohých divadlách. Žije v Bratislave, pracuje ako režisér v Slovenskom rozhlase.

Vydal zbierky poézie Hriešny spánok a Prišiel som, videl som, Básnik; drámy Rádiové hry, Večera nad mestom, Dobro. Hry; romány Ešte som tu a zostanem, Suché roky, Zlý herec a zbierky poviedok Mám sa, Malé domov, Na okraji mojej hory.