Dedo Lužko

Vydavateľ Koloman Kertész Bagala do Čitárne pravidelne pozýva na literárne besedy autorov a autorky, ktorých tvorba vyšla aj v jeho vydavateľstve. Na ďalšiu besedu spolu s ním pricestuje jeden z najvýraznejších slovenských autorov strednej generácie, šesťnásobný finalista ceny Anasoft litera Márius Kopcsay. Do jej finále sa dostal aj tento rok s najnovším románom Dedo Lužko, ktorý zachytáva nielen osudy jednej rodiny, ale aj obraz slovenskej spoločnosti naprieč dejinnými zvratmi. Autor na tejto knihe pracoval takmer osem rokov a výsledkom je dielo, ktoré sa dostalo nielen do TOP 10 Anasoft litera, ale aj medzi TOP 5 ceny René – Anasoft litera gymnazistov. 

Dedo Lužko je román o súzvuku i kontraste odlišných svetov. 

Dedo Lužko je človekom dvadsiateho storočia, prežil v uniformách celý život, všetky režimy. Karol, jeho vnuk, vyrastal za normalizácie a v ranom kapitalizme.

Dedoluško bol večne mladý. Kajoluško je starý už od detstva.

Dedoluško sa cítil naplnený a spokojný, hoci žil vo svete neslobody. Kajoluško žije slobodne, napriek tomu zažíva jednu frustráciu za druhou.

Dedoluško bol mravným človekom, hoci slúžil nemorálnemu systému. Kajoluško túži po spravodlivej spoločnosti, no sám sa dopúšťa pokleskov.

Ako to len dopadne? A kam sa podela žltá taška?

Márius Kopcsay debutoval zbierkou poviedok Kritický deň (1998), na ktorú voľne nadväzovali Stratené roky (2004) a Zbytočný život (2006) – neskôr vyšli spoločne v exkluzívnej knihe „33x Márius Kopcsay“. Po krátkych prózach Veselé príhody z prázdnin (2011) napísal novely Medvedia skala (2009), Jednouholník (2014) a romány Domov (2005, druhé vydanie 2023), Mystifikátor (2008), Asvabaždénie (2015), Stena (2018) a Dedo Lužko (2024).

„Neviem, či som dostatočne zaujímavý na to, aby som bol literárnou postavou. Stávam sa však aktérom či svedkom situácií, ktoré sa dajú považovať za literárne. Zväčša ide o situácie, keď nemám dostatočný vplyv na vývoj udalostí okolo seba, keď sa veci vyvíjajú celkom odlišne oproti mojim predstavám a plánom. Teda vnímam sám seba ako literárnu postavu bezmocnú.“ (Márius Kopcsay)