Kambium 1492 + Filozofia Vagabundstva / premietanie s diskusiou

V jeden večer premietneme dva filmy od dvoch súčasných slovenských umelcov Denisa Kozerawského a Norberta Kukiho. Po premietaní bude nasledovať diskusia.

Kambium1492 je doku-fikciou, ktorá začína v dubovom háji pri obci Kokošovce blízko slovenského Prešova. Duby v tejto oblasti na sopečnej pôde rastú veľmi pomaly, čo vedie k výnimočne silnému drevu s hustými letokruhmi, ktoré odrážajú pozvoľný rast lymfatického pletiva – kambia. Pre tieto vlastnosti sa miestne drevo využívalo v neďalekom prešovskom solivare, kde boli od 16. storočia spracovávané zásoby soli z prehistorického mora. Drevo odtiaľto bolo údajne vyvážané aj na výrobu lodí do prístavov ako Janov v dobách, kedy odtiaľ Krištof Kolumbus vyplával hľadať novú obchodnú cestu do Indie. Keď ho táto plavba omylom priniesla až ku kontinentu dnes známemu ako Amerika, začala fáza európskej kolonizácie Severnej a Južnej Ameriky a zrodil sa svetový poriadok, ktorý poznáme dnes. Príbeh z týchto lesov prerozpráva slovenský raper Čavalenky.

Kambium 1492, 2022, réžia: Denis Kozerawski, Peter Kašpar, 24 min.

Denis Kozerawski (*1990) je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Medzi rokmi 2012 - 2022 sa podieľal na publikačných, organizačných, kurátorských a umeleckých aktivitách v projektoch ako APART alebo A Promise of Kneropy. Od roku 2020 spolupracuje s Kabinetom Dizajnu na projektoch ako “Mesto pre všetkých? Odkrývanie infraštruktúry segregácie” alebo minulý rok zahájený vývoj počítačovej hry o postavení Rómov v spoločnosti. 

Vo svojej individuálnej tvorbe sa sústreďuje prevažne na sociálne témy a úlohu umenia v čase klimatickej krízy. Najvýraznejším médiom s ktorým pracuje je tzv. moving image. Jeho tvorba bola prezentovaná v rámci projektu From Matter to Data: Ecology of Infrastructures - Museum of Modern Art (MoMA) v New Yorku, v E-flux Bar-Laika , v Alserkal Arts Foundation v Dubaji, v Galérii hlavného mesta Prahy, v Kunsthalle Bratislava, vo Východoslovenskej galérii, HIT Gallery, v Kunsthalle TRAFO v Štetíne a v Kronika CC v Bytomi (Poľsko), v Easttopics v Budapešti atď. Kurátorsky sa podieľal na projektoch v A Promise of Kneropy, v Galérii Krokus, HIT Gallery, APART STUDIO a Kunsthalle Bratislava. Je laureátom Ceny Oskára Čepana.

Filozofia Vagabundstva

Zámerom projektu je odkrývať rôzne vrstvy rómskej kultúry pre spoločnosť a hľadať nové spôsoby prerozprávania jej príbehov. Autor sa opiera o jednu z rómskych legiend, v ktorej Rómovia ukradli klinec z Ježišovej krvácajúcej dlane pri jeho ukrižovaní, preto boli odsúdení na večné tuláctvo po celom svete. Toto tuláctvo skúmal z rôznych uhlov, hľadal vo viacerých vrstvách kultúry, ale nakoniec sa rozhodol venovať najintímnejšej časti – jazyku. 

Rómsky jazyk totiž nie je ustálený, stále putuje a vyvíja sa. Debatuje sa dokonca aj o tom, ktorá jeho forma je tá pravá, a ktorá by sa mala používať. Gro projektu tvorí singel “Labaren”, v ktorom autor použil sample jednej rómskej piesne, ktorý resyntetizoval, a ktorý komunikuje so spomínanou legendou. 

K piesni vznikol aj videoklip. Autorovi sa ho podarilo odprezentovať vydavateľstvu, ktoré mu však ozrejmilo, že aj keď dobrý, kvôli jazyku sa nedá pitchovať streamovacím službám. 

Projekt sa tak opäť prinavracia k rómskej legende a otvoril autorovi niekoľko otázok: „Sme naozaj odsúdení na tuláctvo? Dosiahol som bod, keď moja loď Truman Show zasiahla stenu? 

Odkrývanie tohto faktu pre mňa otvára otázku, či je vývoj rómskeho hudobného a kreatívneho priemyslu blokovaný týmto spôsobom? A čo by znamenalo pre rómsky jazyk, keby takáto príležitosť ako pitchovanie bola prístupná. Znamenalo by to globalizáciu rómskeho jazyka a absolútnu kreatívnu slobodu pre umelcov? Určite môžem povedať, že rómska hudba by nebola vnímaná len ako“bašavel,”ale vznikli by plnohodnotné žánre. Znamenalo by to novú etapu pre jazyk?
 

Filozofia Vagabundstva, 2024, réžia: Norbert Kuki, 12:50min

Norbert Kuki je absolventom Katedry intermédií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Vo svojej tvorbe skúma a definuje súčasnú rómsku estetiku a kultúru. Jeho domovina Žitný ostrov je centrálnym bodom jeho tvorby, v ktorej pracuje s orálnou históriou, rómskymi štúdiami, kultúrnymi legendami, spoločenskou kritikou a hudbou. Vo svojich projektoch Deti nedotknuteľnosti a Phenav Tumenge Jek Vicco otvára priestor pre diskusiu o identite a spoločenských problémoch rómskej komunity. 

V roku 2024 vystavoval na Preteká, Pistoriho palác, Bratislava, Ja som ten balzam na Sizyfových perách, DKP, Bratislava, v roku 2023 na ArtMarket Budapest, SKÚTER VI., Galéria Jána Koniarka v Trnave, festival [fjúžn] Korene. Absolvoval rezidenčný pobyt v B5 štúdiu v Targu Mures (Rumunsko, 2024).